O KÁVE

Dúšok histórie

Káva, ktorá povzbudzuje myslenie bola v minulosti tŕňom v oku mnohých panovníkov. V roku 1675 jeho veličenstvo Karol II. nechal pozatvárať všetky kaviarne v Londýne, pretože to boli podľa neho hniezda vzbury a nepokoja. Protesty kávychtivých však boli tak silné, že zákaz trval len niekoľko dní.

V roku 1777 pruský panovník Fridrich Veľký pitie kávy zakázal celkom. Z ekonomických dôvodov dokonca nariadil konzumáciu kávy nahradiť konzumáciou piva. O niečo neskôr káva opäť pohla svetovou históriou. V roku 1789 sa pred parížskou kaviarňou Café Foy zhromaždilo množstvo intelektuálov a ich pochod vyvrcholil dobytím Bastily a Francúzskou revolúciou.

Dnes sa káve darí a svet sa jej nevie nabažiť. Každý deň vypije ľudstvo približne dve miliardy šálok kávy. Len vo Veľkej Británii je to denne 70 miliónov šálok. Za pitie kávy vďačíme etiópskym kozám, a v Indonézii ju však žerú aj mačky.

Európania a káva

Á propos Európania. Prvenstvo, ktoré by sme skôr prisúdili našim rakúskym susedom, má Fínsko. Ročná spotreba kávy na hlavu je 13 kilogramov. Na druhom mieste s úctyhodným množstvom nad 10kg je zvyšok Škandinávie, čiže Švédi a Nóri, spolu s Dánskom. Príjemný spôsob, ako sa vysporiadať so zimou a dlhými večerami. Približne 9 kg ročne spotrebujú Švajčiari. Mimochodom, vo švajčiarskych vlakoch vám ponúknu príjemnú voňavú Lavazzu z kapsule, čo má za následok, že taliani, ktorí do vlaku nastúpia doma, kde sa ešte vo vlaku podáva „klasická riedička“, si počkajú na kávu na území Švajčiarska. Ak vás pritom obslúži Slovák, nebude to náhoda. V gastronomických službách tam skvelých Slovákov nájdete dosť. Približne 8 kg kávy ročne osvieži každého Nemca a 7 kg je spotreba v Belgicku, Luxembursku či Holandsku, kde to pravdepodobne prekladajú tekutou čokoládou. Nečudo. Už ste zvedaví, ako na tom sú Slováci? Zatiaľ nám až tak nechutí, stačia nám 3 kg. Veríme, že keď s nami absolvujete turné chutí, Deň kávy a vyskúšate niektorý z našich receptov alebo prístrojov, ktoré káve skutočne rozumejú, spotreba sa rapídne zvýši.

Okolo rovníka

Kávový strom je zaujímavý aj z botanického hľadiska. Asi po piatich rokoch od zasadenia ho obsype približne 30 000 drobných bielych kvietkov, ktoré sa v priebehu 24 až 36 hodín zmenia na zrniečka. Na prípravu dobrého pressa je ich treba 42. Podľa pôvodu je vo všeobecnosti možné kávu rozdeliť do štyroch hlavných skupín.

1. Africká a arabská káva, ktoré sú známe výraznou chuťou,
2. káva z Indonézie s bohatou chuťou a ťažším telom,
3. ľahšia káva zo Strednej a Južnej Ameriky, známa chuťovou rozmanitosťou a do
4. skupiny patrí káva, ktorá nespadá pod žiadne špecifické územie a je napríklad z Havajských ostrovov či z exotických Galapág.

Medzi krajiny, ktoré sú pestovaním kávy známe, patrí napríklad Angola, Bolívia, Borneo, Brazília, Dominikánska republika, Ekvádor, Etiópia, Filipíny, Guatemala, Havajské ostrovy, India, Jamajka, Jáva, Jemen, Keňa, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexiko, Nikaragua, Panama, Papua Nová Guinea, Paraguay, Peru, Portoriko, Rwanda, Salvádor, Srí Lanka, Sumatra, Tanzánia, Thajsko, Venezuela, Vietnam, Zambia či Zimbabwe. Mimochodom, vedeli ste, že každý deň vypije ľudstvo približne dve miliardy šálok kávy?

Kávový zemepis

Medzi krajiny, ktoré sú pestovaním kávy známe, patrí napríklad Angola, Bolívia, Borneo, Brazília, Dominikánska republika, Ekvádor, Etiópia, Filipíny, Guatemala, Havaj, India, Jamajka, Jáva, Jemen, Keňa, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Mexiko, Nikaragua, Panama, Papua Nová Guinea, Paraguay, Peru, Portoriko, Rwanda, Salvádor, Srí Lanka, Sumatra, Tanzánia, Thajsko, Venezuela, Vietnam, Zambia, Zimbabwe.

Zrnko múdrosti

Kávový strom je zaujímavý aj z botanického hľadiska. Asi po piatich rokoch ho obsype približne 30 000 drobných bielych kvietkov, ktoré sa v priebehu 24 až 36 hodín zmenia na zrniečka. Viete, že na prípravu dobrého pressa je treba 42 kávových zrniek?

Chute a vône

Človek, resp. ústa, jazyk a podnebie rozoznávajú niekoľko vlastností kávy. Pravda, v úzkej spolupráci s nosom, vďaka čomu sme mnohí unesení už vôňou čerstvo zomletej kávy. Keďže o chuti kávy toho laik často veľa nevie, pripravili sme pre vás krátky úvod do ochutnávania kávy a tiež prehľad základných chutí, ktorý vám zjednoduší výber a nákup kávy v prípade, že ešte nemáte svoju „trvale“ obľúbenú značku alebo ste sa rozhodli vyskúšať niečo nové.

Degustácia

Nezabudnite tiež na to, že väčšina chutí sa hodnotí pri príprave kávy, ktorému sa hovorí zalievanie. Prekvapkávanie, varenie či iný spôsob chuť výrazne ovplyvní, čo však neznamená, že by ste mali prestať experimentovať, práve naopak.

Aróma, chuť, kyslosť a telo

Začnime arómou. To je prvá vlastnosť, ktorú hodnotíme, pretože je to vôňa kávy, ktorú pocítime ešte predtým, než kávu ochutnáme. Uvoľní sa pri prvom kontakte kávy s vodou a jej vývoj pokračuje i potom, ako si dáte prvý dúšok. Kyslosť. Predovšetkým pod týmto pojmom nehľadajte chuť octa. Je to akási ostrosť či pikantnosť kávy, ktorú jej dodávajú prirodzené kyseliny v kombinácii s cukrom, čiže látky, ktoré obsahujú kávové zrná. Telo je sila kávy, jej olejnatosť, lipidy, ktorých lákavé vlastnosti určujú, na ako dlho nám dúšok kávy obsadí ústa. Káva s plnším telom vám bude doznievať na podnebí pomalšie, povedzme ako sýte burgundské víno. Chuť je napokon celkový dojem, ktorý dúšok kávy zanechá vo vašich ústach. Je individuálna a je celkom prirodzené, ak vám chutí niečo iné ako napríklad manželovi či priateľke.

Želáme vám k novým gurmánskym zážitkom stretnutie so skutočnými odborníkmi a dobrú chuť ku skvelej káve.

„Čierna ako diabol, horúca ako peklo, čistá ako anjel a sladká ako láska.“

Charles Maurice de Talleyrand-Perigord

Caffe MOAK

Nie ste rozhodnutí akú značku uprednostníte vo Vašej prevádzke? Ponúkame Vám profesionálne riešenie ukrývajúce sa pod značkou MOAK! Káva MOAK je kvalitná značková talianska káva z horúcej Sicílie.






TOPlist

Vseobecne obchodne podmienky

© 2010 OMES.sk | Vsetky prava vyhradene